Romryb

    ... konečne som sa prelúskal všetkým potrebným a pomaly zisťujem ako to tu funguje. Stoličku som si pritiahol bližšie k počítaču, vystrel som sa, rozcvičil som si prsty a  ..... nič. Veľké nič. Toľko som toho chcel napísať a zrazu neviem ako začať.

    Keď už som sedel bez pohybu asi desať minút, začal som sa cítiť trápne a tak som si radšej išiel kúpiť niečo na jedenie (je totiž čas obeda).

    S obedom som si opäť sadol za tento prekliaty stroj, dúfajúc že pri prežúvaní ma niečo napadne, ale .... stále nič. Takže som pekne dojedol, upratal bordel čo som pod sebou narobil a čakal som kým sa dostaví pocit sýtosti (to je totiž môj veľký problém, väčšinou kým sa dostaví ten pocit ja už dávno zjem ďalšie dve porcie a potom už je neskoro, už som prejedený - čo prejedený ... prežratý som). Ale dnes sa mi to nestalo, pretože keď som dojedol, tak som začal písať tieto riadky a medzi tým sa mi ten pocit dostavil.

    Takže odteraz vždy keď sa naobedujem, sadnem si za počítač a budem písať až kým sa mi nedostaví pocit sýtosti a spokojnosti.